Common Quechua to Sanskrit phrases

100 practical Quechua to Sanskrit phrases for travel, study, work, and daily conversation.

← Back to Quechua to Sanskrit Translator

Looking for practical Quechua to Sanskrit phrases? This free guide lists 100 essential sentences for travel, study, work, and everyday conversation. Each line shows the Quechua phrase first, then the Sanskrit translation (Sanskrit) — so you can scan quickly before a trip, class, or video call.

The phrases are grouped into eight topics: greetings and pleasantries, useful phrases for travellers, everyday conversation, directions and getting around, shopping and dining, emergencies and health, work and business, and time, days and numbers. Use the table of contents to jump straight to greetings, directions, dining, emergencies, or numbers. You do not need perfect grammar to start — short, clear sentences often work better than silence when you are learning Sanskrit.

Tip: focus on one section per day (travel Monday, dining Tuesday, and so on) if you are preparing for a Sanskrit-speaking trip in a few weeks.

Bookmark this page for offline review, share it with a travel buddy, or open the Quechua to Sanskrit translator to paste your own messages and get an instant translation.

Greetings and pleasantries

Hello, goodbye, please, thank you, and polite introductions for meeting new people.

  1. Ñukaka rimayki

    नमः (namah)

  2. Sukhi

    धन्यवादः (dhanyavādaḥ)

  3. Allin punchaw

    सुप्रभातम् (suprabhātam)

  4. Allin sukta

    सुप्रभातम् (suprabhātam)

  5. Allin ch'isi

    शुभसंध्या (śubha-sandhyā)

  6. Allin wawa

    शुभरात्रि (śubha-rātri)

  7. Kusikuyki

    पुनर्मिलामः (punar-milāmaḥ)

  8. Tinkunakama

    विदा (vidā)

  9. ¿Iman nankichu?

    तव नाम किम्? (tava nāma kim?)

  10. Ñukapa sutiyki John

    मम नाम जोनः (mama nāma jonaḥ)

  11. ¿Allin kachkanki?

    भवान् कथम् अस्ति? (bhavān katham asti?)

  12. Sumaq kawsayki

    त्वं दृष्ट्वा सुखं (tvaṁ dṛṣṭvā sukhaṁ)

Useful phrases for travellers

Airport, hotel, tickets, and transport phrases for getting around on a trip.

  1. ¿Ñukaka inglish rimayki?

    भवान् इंग्लिषं वदति किम्? (bhavān iṅgliṣaṃ vadati kim?)

  2. Ñukaka hindi mana allin rimayku

    अहं हिन्दीं कुशलतः न वदामि (ahaṃ hindīṃ kuśalataḥ na vadāmi)

  3. Ñukaka mana yachkani

    अहं न बोधामि (ahaṃ na bodhāmi)

  4. Allichu rimay, ch'isi ch'isi

    कृपया शनैः वदतु (kṛpayā śanaiḥ vadatu)

  5. ¿Kispa rimayki?

    तत् पुनः वदतु (tat punaḥ vadatu)

  6. ¿Maypin está waki?

    शौचालयं कुत्र अस्ति? (śaucālayaṃ kutra asti?)

  7. ¿Imataq chay llaqta sutinchikta rikhuy?

    नगरस्य केन्द्रं कथं गच्छामि? (nagaraasya kendraṃ kathaṃ gacchāmi?)

  8. Ñawi ch'isi

    वामं परिवर्तय (vāmaṃ parivartaya)

  9. Ñawi ch'iri

    दक्षिणं परिवर्तय (dakṣiṇaṃ parivartaya)

  10. Ch'isi ch'isi rikhuy

    सिध्यताम् (sidhyatām)

  11. ¿Haykaq k'uchu?

    कति मूल्यं अस्ति? (kati mūlyaṃ asti?)

  12. Chayni tiket, allichu

    एकं पत्रकं, कृपया (ekaṃ patrakaṃ, kṛpayā)

  13. ¿Kawsayki chaypi?

    एषः किं दूरं अस्ति? (eṣaḥ kiṃ dūraṃ asti?)

  14. Ñukaka wañuyki

    अहं गुम्भितः (ahaṃ gumbhitaḥ)

  15. ¿Maypin SIM k'aruña?

    कुतः अहं सिम् पत्रिका क्रेतुं शक्नोमि? (kutaḥ ahaṃ sim patrikā kretuṃ śaknomi?)

Everyday conversation

Small talk, feelings, opinions, and common chat phrases for daily life.

  1. Ari

    आम् (ām)

  2. Manan

    (na)

  3. Ñukaka chaymi

    संदिग्धम् (sandigdham)

  4. Ñukaka chayniyuq

    अहं सहमतः (ahaṃ sahamataḥ)

  5. Ñukaka manan chayniyuq

    अहं असहमतः (ahaṃ asahamataḥ)

  6. Chay suyayki

    तत् शुभम् (tat śubham)

  7. Iman chayki?

    त्वं किं मन्यसे? (tvaṃ kiṃ manyase?)

  8. ¿Sukuyki?

    त्वं मां साहाय्यं करिष्यसि? (tvaṃ māṃ sāhāyyaṃ kariṣyasi?)

  9. Ñukaka sukuyki

    मम साहाय्यं आवश्यकम् (mama sāhāyyaṃ āvaśyakam)

  10. Huk punchawni

    क्षणं प्रतिक्ष्यताम् (kṣaṇaṃ pratikṣyatām)

  11. Ñukaka yuyariy

    अहं खेदितः (ahaṃ kheditaḥ)

  12. Manan problema

    किञ्चित् समस्या नास्ति (kiñcit samasyā nāsti)

  13. Yaykuyki

    अभिनन्दनम् (abhinandanam)

  14. Wawqi kawsayki

    जन्मदिनस्य शुभाशयाः (janmadinasya śubhāśayāḥ)

  15. Sumaq q'aychikuyki

    सुरक्षितयात्रां करो (surakṣitayātrāṃ karo)

Directions and getting around

Asking where something is, left and right, distances, and finding your way.

  1. ¿Maypi k'anchay chaka?

    कुतः रेल्वे स्थानकम् अस्ति? (kutaḥ relve sthānakam asti?)

  2. ¿Maypi bus chaka?

    कुतः बस स्थानकम् अस्ति? (kutaḥ basa sthānakam asti?)

  3. ¿Ima platforma?

    कः पृष्ठम् अस्ति? (kaḥ pṛṣṭham asti?)

  4. ¿Imataq ch'uyay?

    कः कालः गच्छति? (kaḥ kālaḥ gacchati?)

  5. ¿Kayqa chaymi?

    एषः सम्यग् मार्गः अस्ति किम्? (eṣaḥ samyag mārgaḥ asti kim?)

  6. Ñukaka chaypi kanki

    एषः समीपम् अस्ति। (eṣaḥ samīpam asti.)

  7. Ñukaka chaypi mana kanki

    एषः दूरम् अस्ति। (eṣaḥ dūram asti.)

  8. ¿Kanki mapapi qhawchiy?

    नक्शायाम् मां दर्शयति किम्? (nakṣāyām māṁ darśayati kim?)

  9. ¿Kaypi t'ikray, por favor?

    अत्र थाम्यताम्, कृपया। (atra thāmyatām, kṛpayā.)

  10. ¿Haykaq chaytaq?

    कति कालः गच्छति? (kati kālaḥ gacchati?)

Shopping and dining

Ordering food, asking prices, paying the bill, and shopping at markets or stores.

  1. ¿Imanalla kayqa?

    एषः कियत्? (eṣaḥ kiyat?)

  2. Kayqa chaylla q'aych'iy

    तत् अत्यधिकमस्ति (tat atyadhikamasti)

  3. ¿Rikch'ariyki kawsaykuchkan?

    किमपि सस्तं अस्ति? (kimapi sastaṁ asti?)

  4. ¿Tarjetaq paykuyta?

    कार्डेन कर्तुं शक्नोमि? (kārḍena kartuṁ śaknomi?)

  5. Ñukaka iskayta tableta munani

    द्वयोः कृते पत्रकम् इच्छामि (dvayoḥ kṛte patrakam icchāmi)

  6. ¿Q'ipiy, por favor?

    बिलं, कृपया (bilaṁ, kṛpayā)

  7. ¿Serviciokuyki chay?

    सेवायाः समावेशः अस्ति किम्? (sevāyāḥ samāveśaḥ asti kim?)

  8. Ñukaka vegetariano kani

    अहं शाकाहारी (ahaṁ śākāhārī)

  9. Mana picante comida, por favor

    कृपया तीव्रपदार्थं न अस्तु (kṛpayā tīvrapadārthaṁ na astu)

  10. Kayqa ch'usay

    एषः स्वादिष्टः (eṣaḥ svādiṣṭhaḥ)

  11. ¿Menúta munani?

    मेनुं दातुम् शक्नोमि? (menuṁ dātum śaknomi?)

  12. ¿Waqra q'awa, por favor?

    एकं जलकपः, कृपया (ekaṁ jalakapaḥ, kṛpayā)

Emergencies and health

Help, police, doctor, pharmacy, and urgent situations when you need assistance fast.

  1. Polisiyta ligay

    पुलिसं आवाहय (pulisaṃ āvāhaya)

  2. Ambulansiyta ligay

    अम्बुलन्सं आवाहय (ambulansaṃ āvāhaya)

  3. Wasiqtaq doctor nisqayki

    मम वैद्यः आवश्यकः (mama vaidyah āvaśyakaḥ)

  4. Ñawiñiyki

    मम रोगः अस्ति (mama rogaḥ asti)

  5. Kichwataq chukchuñiyki

    मम मूषिकाणां विषाणां प्रति संवेदनशीलता अस्ति (mama mūṣikāṇāṃ viṣāṇāṃ prati saṃvedanśīlatā asti)

  6. Maypin chay hospital?

    कुतः समीपस्थः चिकित्सालयः अस्ति? (kutaḥ samīpasthaḥ cikitsālayaḥ asti?)

  7. Kichariy aquí

    अत्र वेदना अस्ति (atra vedanā asti)

  8. Ñukaka pasaporte wañuy

    मम पासपोर्टः गतम् (mama pāsporṭaḥ gatam)

  9. ¿Rikch'ariyki huk hotel?

    त्वं मम होटलं आवाहयितुं शक्नोषि किम्? (tvaṃ mama hoṭalaṃ āvāhayituṃ śaknoṣi kim?)

  10. Ayuya!

    सहाय्यं कुरु (sahāyyaṃ kuru)

Work and business

Meetings, email tone, schedules, and professional phrases for the workplace.

  1. Sumaq kawsayki

    त्वं चित्तं यच्छामि (tvaṃ cittaṃ yacchāmi)

  2. Ñukaka rikhuykuyta qhichwa

    सङ्गमस्य समयं निश्चितुं (saṅgamasya samayaṃ niścitum)

  3. ¿Imataq ch'isiq kachkanki?

    कः समयः ते उचितः (kaḥ samayaḥ te ucitaḥ)

  4. Ñukaka reporteqa chaypi qhaway

    अहं अद्य प्रतिवेदनं प्रेषयिष्यामि (ahaṃ adya prativēdanaṃ preṣayiṣyāmi)

  5. ¿Ñukichu wañuyta rimanakuy?

    वयं किम् उवाचुं शक्नुमः (vayaṃ kim uvācuṃ śaknumaḥ)

  6. Allichayki, archivoqa chaypi kachkan

    कृपया संलग्नं पत्रं पश्य (kṛpayā saṅlagnaṃ patraṃ paśya)

  7. Yusulpayki kawsayki

    तेन काले धन्यवादः (tena kāle dhanyavādaḥ)

  8. Ñukaka qhichwa kawsaykiwan rimanakuy

    त्वया सह कार्यं कर्तुं उत्सुकः (tvayā saha kāryaṃ kartuṃ utsukaḥ)

  9. ¿Ima rikhuyki chay punto?

    तं बिन्दुं स्पष्टं कर्तुं शक्नोषि (taṃ binduṃ spaṣṭaṃ kartuṃ śaknoṣi)

  10. Ñukaka qhipa rikhuyki

    अहं त्वाम् पुनः सम्प्रति गच्छामि (ahaṃ tvām punaḥ samprati gacchāmi)

  11. P'unchay qhichwa viernes

    अन्तिम समयः शुक्रवासरः (antima samayaḥ śukravāsaraḥ)

Time, days and numbers

Clock times, days of the week, months, quantities, and counting for appointments and plans.

  1. ¿Kispa killa?

    कः समयः अस्ति? (kaḥ samayaḥ asti?)

  2. Kinsa killa

    सः त्रयोऽवधिः अस्ति (saḥ trayo'vadhiḥ asti)

  3. Ñukaka killa

    अद्य (ñukaka killa)

  4. Ñukaka chay killa

    श्वः (ñukaka chay killa)

  5. Ñukaka wañuy killa

    गतदिवसः (ñukaka wañuy killa)

  6. Inti watana

    सोमवारः (inti watana)

  7. Inti watana

    मंगलवारः (inti watana)

  8. Wiraqucha watana

    बुधवारः (wiraqucha watana)

  9. Huk

    एकः (huk)

  10. Iskay

    द्वौ (iskay)

  11. Kinsa

    त्रयः (kinsa)

  12. Chunka

    दश (chunka)

  13. Pachak

    शतम् (pachak)

  14. Ñawpaq

    अर्धम् (ñawpaq)

  15. Sumaq

    अधिकम् (sumaq)